Tento rok som pojedla toľko marhúľ ako snáď za niekoľko rokov nie! S dcérou, rodičmi a bratom som bola na marhuľových slávnostiach v rakúskom Kremse minulý týždeň a včera v nedeľu som išla s kamarátkou na slávnosti do rakúskeho SPITZu. S Klaudiou sme sa rozhodli na poslednú chvíľu, deň pred odchodom a urobili sme veľmi dobre :-)))
Začalo to celkom humorne, keď som napísala CK či majú ešte voľné dve miesta. Odpoveď: Sú tam asi dve voľné miesta. Následne som telefonovala do danej CK, že dve miesta potrebujeme určite ;-) Vyplnila som záväznú prihlášku, odoslala, poistila nás cez online poistenie, vyspali sme sa a vyrazili na "dobrodružnú" cestu.
Pani sprievodkyňa bola skúsená, nabitá veľkým množstvom informácií potrebných pre náš výlet. Cestou sme sa napr. dozvedeli, že jeden veterný mlyn slúžiaci na výrobu elektriny, zásobí elektrinou až 500 domácností. Ročne vyrobí až 32 mil. kW hodín a jeho návratnosť je 10 rokov.
Krátku hygienickú prestávku sme mali u ROSENBERGERovcov. Je to rodinný podnik, ktorý tento rok slávi už 40 rokov existencie. Vôbec som o nich ani len netušila. Bolo to tam nádherné: môžete sa naraňajkovať, naobedovať, kúpiť si rôzne suveníry. Čerstvosť a pestrosť pokrmov maximálne zaručená. Ak si kúpite kráľovskú kávu, dostane hrnček grátis. Pred centrom sa nachádza aj "Stonehenge". Prestávku sme mali asi polhodinku, odchádzali sme o 5 minút 10. A pre tých, ktorí mali digitálky, to bolo o 9.55 hod. :-)))
Pred marhuľovými slávnosťami v Spitze sme sa zastavili na niekoľkých miestach. Prvá dlhšia zástavka viedla na Schallaburg, prekrásny renesančno-gotický zámok. V priebehu roka sa tu konajú rôznorodé akcie a dobrodružné programy. V hradnej príkope je aj dobrodružné ihrisko pre najmenších návštevníkov. Nachádza sa tu, okrem iného, aj obrovský drak, v ktorom sa deti môžu maximálne vyhrať :)
Od parkoviska treba vykročiť rezkým krokom do kopca, ktorý ale hravo zvládnete vyšľapať. Ešte pred vstupom sa nachádza "klavír", na ktorom si môžete zahrať ;-) Záhrada je prekrásna, plná rôznych kvetov a stromov.
Nachádza sa tu aj záhradka. Všetky rastlinky sú starostlivo označené napr. aj na vareškách a strážia ich dvaja strašiaci.
Momentálne je na hrade výstava Zlato Byzancie, ktorá nám približuje túto nezvyčajnú civilizáciu na rozhraní východu a západu... Vo vnútri je zakázané fotografovať. Medzi inými boli vystavené napr. aj pracky na opasky, náhrdelníky aj na krk aj slúžiace ako opasok. Všetko to, čo sa teraz nosí :)
Areál hradu aj záhrady sú prekrásne...
Počasie nám prialo a my sme sa usadili na nejaký čas na lehátkach v záhrade. Návštevníkom ponúkajú sedenie pre oddych v celom areáli.
Ďaľšia zástavka viedla do Willendorfu, kde sme si pozreli Willendorfskú Venušu. Nález, ktorý pribudol do zoznamu slávnych európskych pravekých žien, odhalil v roku 1908 rakúsky archeológ Josef Szombathy pri výstavbe železnice v Dolnom Rakúsku.
A hurááá, ideme na marhule do Spitzu.......
Bohatá úroda preslávených wachauských marhúľ sa oslavuje každoročne. Vyzdobené trhovisko v centre mesta zaplavia obyvatelia Spitzu v tradičných wachauských krojoch.
Kroje boli nádherné a páčilo sa nám, že aj veľa mužov bolo v krojoch.
Návštevníci si mohli zakúpiť rôzne výrobky, potraviny. Bol tu dokonca aj domáci Flohmarkt. Predávali chleby natreté masťou, liptovskou nátierkou či šunkou a nastrúhaným chrenom, kyslou uhorkou.
Prvé sme ochutnali marhuľové knedle. Postavili sme sa do radu, zakúpili si potrebné žetóny (1 ks 2,20 Eura), vhodili do kasičky a "šuflíček" nám dal porcie marhuľových guliek. Boli správne kyselkavé a cesto zemiakovo sladučké.
Na pitie boli na výber marhuľové nápoje alkoholické aj nealkoholické. Dali sme si strik s marhuľovým nektárom a neskôr jogurtový nápoj s marhuľovým nektárom (bol vynikajúci!).
Ochutnali sme aj palacinky plnené marhuľovým džemom. Mali aj džem s chilli, no my sme radšej stavili na klasiku. Palacinky boli ľahké nadýchané a chuťovo lahodné, džem sladulinký. Tetušky mali čo robiť: stále piekli, plnili za horúca a zákazníkov v rade odbúdalo a pribúdalo zároveň.
Jedinečnú slávnosť zavŕšil nedeľňajší sprievod na
čele s kráľom Marillusom a princeznou
Aprikosiou. Sprievod bol dlhý a krásny, žiaľ, veľkú časť sme z neho nevideli. Ľudí tam bolo ako maku. Kráľa s princeznou sa mi podarilo vyfotiť pri ich prejave k ľudu ;-)
Klaudia si kúpila marhuľový nektár (pre seba a dcéru Kristínku), pre maminu marhuľové gumenné cukríky a marhuľové jadierka so soľou a chilli a ja marhuľový nektár s alkoholom, bitter. Hoci som sa pýtala či je "alkoholfrei", pani si prečítala etiketu a povedala "ja". Nevadí, ochutnala som aj tak. Ešte aj šľapky do práce za výbornú cenu si Klaudi kúpila.V obuvi mali výrazné akcie. Nech žijú platobné karty :)))
Na ceste domov sme sa stavili v kostole sv. Michala. Cintorín sa nachádza hneď vedľa neho. Je veľmi udržiavaný...
Výlet sa nám vydaril a s Klaudiou sme sa veľmi nasmiali :-DDDDDDDD Na záver cesty sme súhrne skonštatovali, že ako dobre nám bolo bez detí, čo by sme tam s nimi robili a že by nám určite "liezli na nervy" ;-))) Nie my im (pretože sme sa v jednom kuse smiali a všetko "pripomienkovali" - zdravo samozrejme), ale ony nám :)
Budúci rok by som sa sem chcela vybrať aj s dcérou, rodičmi a súrodencami. A odporúčam návštevu v SPITZe aj Vám :-)
